Текст и перевод песни Jana Kirschner - Vidina

Vidina

Láska mocná štrbinou v srdci preteká,
Pevnosťou nedobytnou,
Skalou nezlomnou,
Hrádzou rúk sa prepletá,
Ako hrdza,
Burina nehodná.

Všetky kosti, bunky v tele,
Zuby, nechty, krásne perie,
Na prach zomelie
A človeka pokorí.

Riek čeria sa hladiny,
Horia vody, horia ryby,
Raky, oblaky aj vtáky v obilí
Pohltil ohnivý žiar.

Rev skál,
Spev brál
V ozvenách pochoval.

Láska hriešna,
Farebný vták, predstava,
Vidina hlúpa
Okovami pôvabný cit pripúta.

Pevnosťou nedobytnou,
Skalou nezlomnou,
Hrádzou rúk
Uteká.

Padá, padá rosa,
Sadá do trávy,
Šepká so sna, šepká
O jari,
Moruša spieva
O dúhe, o vánku,
O púti človeka,
O kráse očí a dotykoch, čo stretnú sa,
O viere, kúzle,
Bázni a túžbe,
Nešťastí
A šťastí,
O osude podivnom.
Moruša biela.

Svetlo a tieň,
Nebo i zem,
Horúci dych,
Milostný vzlyk
Nežným bozkom bránu odmyká
A túžba kričí ako jari púčik klíči,
V ženskom tele precitá.

Svetlo a tma, tisíc vôní dotykoch a chutí,
Dolinami hora zahučí,
Cukrom hustnú vody,
Zrejú vášne plody,
Kypí voňavý kvas
A čierne víno zo žíl vyteká,
V rúchu deva odetá,
Z hodvábnych priadzí šat
Tajomný pradie nocou
Kolovrát.

Stíska ruku milá,
Čarov sila ju opila,
Mení sa
Dokonalý bozk
V jedovatý, horký, hustý mok,
Krúti sa, zvíja,
Hrdlo zviera,
Už ju nesú,
Víly k lesu,
Žiaľom plesá,
Zablesnú.

A v háji na vŕšku
Vetrom sa ohýba,
V konároch mladučkú
Dievčinu objíma,
Sneží kvet,
Letí hlas nežný a mäkký
V tichej stráni
Pod horami,
Svätojánska muška
Borovici šušká.

Čo pozná kvietok v poli, zver či kameň,
Dážď, oheň i rieky prameň,
Noc, čo premieňa sa na deň,
Čo v hĺbkach svetov,
Na dne morí,
Navždy večne horí.

Láska božská
V srdci vyrastá,
Zvon vo veži,
Pieseň v hodinách,
Dych na perách.

Lístie v korunách.

Ruký dvíham,
Rúbem, stínam,
Padá krásny strom
A s ním
Dážď.

Vision

Mighty love seeps through a crack in my heart,
An impregnable Fortress,
An unyielding Rock,
A barrier of entwined hands,
Like Rust,
Unworthy weeds.

All the bones, cells in the body,
Tooth, nail, beautiful plumage,
It grinds to dust
And humbles man.

Rivers toss and turn,
Water burn, fish burn,
Crabs, clouds and birds in the wheat,
Consumed by fiery glow.

Roar of rocks,
Song of crags
Buried in the echoes.

Sinful love,
A colorful bird, a notion,
A stupid Mirage
With captivating chains that bind.

An impregnable Fortress,
An unyielding Rock,
A barrier of hands
Flees.

Falling, falling dew,
It settles into the grass,
Whispers with a dream, whispers,
Of spring,
The mulberry sings
Of a rainbow, a breeze,
Of a man's pilgrimage,
Of the beauty of eyes and touches that meet,
Of faith, magic,
Fear and desire,
Misfortunes
And happiness,
Of strange fate.
White mulberry.

Light and shadow,
Heaven and earth,
A hot breath,
A loving sob
Unlocks the gate with a gentle kiss
And desire screams
Like the bud of spring.

Light and darkness, a thousand fragrances in touches and tastes,
A mountain roars through the valleys,
Waters thicken with sugar,
Fruits of passion ripen,
A fragrant leaven bubbles,
And black wine flows out of the veins,
In a virgin's dress,
A gown of silken threads
She spins mysteries through the night,
A spinning wheel.

My beloved squeezes my hand,
The magic force has intoxicated her,
She changes,
The perfect kiss
Into a poisonous, bitter, thick liquid,
It twists, writhes,
Tightens my throat,
Already they carry her away,
Fairies to the forest,
Grief rejoices,
They flash.

And in the grove on the hilltop
She bends with the wind,
In the branches a young,
Girl embraces,
Snowing flowers,
A gentle and soft voice flies
On the quiet hillside
Beneath the mountains,
A firefly
Whispers to the pine tree.

What a flower knows in the field, a beast or a stone,
Rain, fire, a river's source,
Night, which changes into day,
What burns forever,
In the depths of worlds,
At the bottom of the seas.

Divine love
Grows in the heart,
A bell in the tower,
A song in the hours,
Breath on the lips.

Leaves in the crowns.

I raise my hands,
I chop, I lop,
The beautiful tree falls,
And with it
Rain.