Paroles et traduction Sima Martausová - Sonety

Sonety

V tichu hrdých alejí, topoľov a jarných briez
V sebe zisťujem, čo život je a čo v ňom je už cez
Dôkazom, že vždy človek k dobru zavanie
Je jeho vlastné svedomie a následne pokánie
A verným dôkazom, že si, bože, ľuďom vyhovel,
Sú pre mňa všedné závraty ako plásty medové

V sile ťažkej pšenice a snopov sena na poliach
Prechádzam s malým batôžkom, kde sa ľudia neboja
A v ruke mám kríž z koraliek, spievam nahlas žalmy si
Slnko, sťaby hračkou svetla, z božích rúk len si visí
Aj keby všetko zlyhalo a nič nebolo
V knihách božia láska ostane, nikdy nezlyhá

V teple piecky domova zabúdame na prepych
Vo vlne pevných kabátov, sťaby z rokov dvadsiatych
Si občas povzdychneme, že bolo aj viac priaznivo
No pravda, tá je v stretnutiach, ktoré boli naživo
A radosť, tá je ukrytá v časoch menej hektických
S básňou, že dar viery mám v modlitbe, zatajujem dych

V láske, čo je obetou, učím sa, čo vlastne je
Prečo lásku pečatia priesvitne biele záveje
A viem, že človeka to vždy viacej ťahá ku dobru
Iba z lásky ku ľuďom chcem dať vázy na obrus

Aj keby všetko zlyhalo a nič nebolo
V knihách božia láska ostane a nikdy nezlyhá
Sype sa na kvety, v tichu hrdých alejí píše ľuďom sonety
Nezlyhá, hoc visíš na lane, aj keby všetko odišlo
Ona ostane, na ostane, ona ostane, ona ostane

Sonnets

In the silence of proud avenues, of poplars and spring birches
I discover in myself what life is and what is already in it
The proof that man always blows towards good
It's his own conscience and subsequent repentance
And as a true proof that you, O God, have pleased the people,
Are the everyday dizzinesss like honeycombs for me

In the strength of heavy wheat and sheaves of hay in the fields
I walk with a small backpack, where people are not afraid
And in my hand I have a cross of beads, I sing psalms out loud
The sun, as if a toy of light, hangs only from God's hands
Even if everything failed and nothing was
In the books, God's love remains, it will never fail

In the warmth of the home stove we forget about luxury
In waves of solid coats, as if from the twenties
We sometimes sigh that it was even more pleasant
But the truth is in the meetings that were live
And joy, hidden in less hectic times
With a poem that I have the gift of faith in prayer, I hold my breath

In love, which is a sacrifice, I learn what it actually is
Why love seals with translucent white veils
And I know that it always draws man more towards good
Only out of love for people do I want to put vases on the tablecloth

Even if everything failed and nothing was
In the books, God's love remains and will never fail
It pours on flowers, writes sonnets to people in the silence of proud avenues
Will not fail, though hanging by a thread, even if everything is gone
Remain, remain, remain, remain