paroles de chanson Sonety - Sima Martausová
V
tichu
hrdých
alejí,
topoľov
a
jarných
briez
V
sebe
zisťujem,
čo
život
je
a
čo
v
ňom
je
už
cez
Dôkazom,
že
vždy
človek
k
dobru
zavanie
Je
jeho
vlastné
svedomie
a
následne
pokánie
A
verným
dôkazom,
že
si,
bože,
ľuďom
vyhovel,
Sú
pre
mňa
všedné
závraty
ako
plásty
medové
V
sile
ťažkej
pšenice
a
snopov
sena
na
poliach
Prechádzam
s
malým
batôžkom,
kde
sa
ľudia
neboja
A
v
ruke
mám
kríž
z
koraliek,
spievam
nahlas
žalmy
si
Slnko,
sťaby
hračkou
svetla,
z
božích
rúk
len
si
visí
Aj
keby
všetko
zlyhalo
a
nič
nebolo
V
knihách
božia
láska
ostane,
nikdy
nezlyhá
V
teple
piecky
domova
zabúdame
na
prepych
Vo
vlne
pevných
kabátov,
sťaby
z
rokov
dvadsiatych
Si
občas
povzdychneme,
že
bolo
aj
viac
priaznivo
No
pravda,
tá
je
v
stretnutiach,
ktoré
boli
naživo
A
radosť,
tá
je
ukrytá
v
časoch
menej
hektických
S
básňou,
že
dar
viery
mám
v
modlitbe,
zatajujem
dych
V
láske,
čo
je
obetou,
učím
sa,
čo
vlastne
je
Prečo
lásku
pečatia
priesvitne
biele
záveje
A
viem,
že
človeka
to
vždy
viacej
ťahá
ku
dobru
Iba
z
lásky
ku
ľuďom
chcem
dať
vázy
na
obrus
Aj
keby
všetko
zlyhalo
a
nič
nebolo
V
knihách
božia
láska
ostane
a
nikdy
nezlyhá
Sype
sa
na
kvety,
v
tichu
hrdých
alejí
píše
ľuďom
sonety
Nezlyhá,
hoc
visíš
na
lane,
aj
keby
všetko
odišlo
Ona
ostane,
na
ostane,
ona
ostane,
ona
ostane
1 Oslobodená
2 Sonety
3 Venuša
4 Otcova Roľa (Ivan Krasko)
5 Podoby
6 Len Ma Ľúb
7 Zachovám si svoju tvár
8 Srdce Nepokojné
9 Zore
10 Láska Vyháňa Strach
11 Slovo Chlapa
12 Tu Sei Quasi Morto
13 Červené Polia
14 Tancujú Zvony
15 Tatry
Attention! N'hésitez pas à laisser des commentaires.