Текст песни žiabre - marek

Prines vesmír do kuchyne
Poďme sa doň úchýliť
Tvoja krása rozožiari celý šerošivý byt
Zabúdam na svoje meno aj to, kým som predtým bol
Žeriem všetko, čo mi dávaš, s hladom ako Wendigo

A v posteli býva chlad
Po dreve tu lezú šváby
Popolykať prášky
Ísť spať, Amor fáti
Slasť chce daň
Z nás nič nezostaň
Napustená vana
A naše telá zaň

Zobudil som sa na to, že mi je zima
Obul sa a padol tvárou do blata
To miesto ma potklo
Zas mi pripomína, že človeku chýbajú žiabre
A tak som sa dorezal, lebo chcem dýchať
A otupil nielen tú čepeľ, som chorý
V hrdle mám hlieny, čo nemôžem vykašľať
Hromadia ihličie, cítim sa sám
Tak to bolo vždy

Vstal som, pozvracal sa, zase ľahol spať
Na duši mám korok nasiaknutý vínom
A ten siričitan štípe
Kto ma tu vychoval, kto ma tu vychoval
Neznášam všetko, na čom tu lipnem
Smútok sa dotýka rúk
Dobíja prúd
A vedomie hojdám na nitke

Tak rád by som vrátil čas na základnú školu a čakal na leto
Sníva sa mi, že sa neviem pohnúť s tebou na mne položenou
Tak rád by som vrátil čas na základnú školu a čakal na leto
Fragmentujem pamäť, nikdy som nebol deckom

A v posteli býva chlad
Po dreve tu lezú šváby
Popolykať prášky
Ísť spať, Amor fáti
Slasť chce daň
Z nás nič nezostaň
Napustená vana
A naše telá zaň