Lyrics Z rán - ANTARES

Do čiernych rán, sype ti sám, horkú soľ, čo páli ti rany
Do čiernych rán, len v kŕdľoch vrán, na prahu kráča temnotou zvaný
Milióny vrážd, krvavý dážď, trhá ti oči v tomto storočí
Každého z nás chce vlastniť ďas, stačí len vkročiť, zlo ťa zotročí

Už cítiš ako drží ti krk zdivočelé zviera
Ako láme ti kosti a tvoja viera drolí sa na prach
A úzkosť a strach, čo hrdlo ti zviera
Tá nekonečne čierno-čierna diera
Je tvojej duši vrah

Si plný rán, zo skorých rán, keď vnútrom blúdiš, z neho zúriš
Pohľaď na hnisavú zjazvenú púšť!
Kúš ju, skús ju, pľuj na ňu kým spí!

Budí sa príšera s pohľadom anjela
Zrenice červené a čelo zvraštené
Škľabiac sa podáva do dlaní tvoje ja
S rovnakou grimasou padlého zlodeja
Reveš jak batoľa, keď sa ti smeje ja
Dal si ho inému, čo zbiera druhých ja
Pribudlo do zbierky, čo nádej zabíja

Do čiernych rán dal si sám živý šrám.

Do sivých dier..., stuchnutých smradľavých od červov prežratých
Kožu si zder..., do mäsa do krvi, dušu ti rozdrví
Chamtivo ber..., od seba od všetkých, prašivých a vetchých
Modlitbu z pier..., od mníchov brkami písaných kníh

Bludiskom snov..., horúčkou blúzniaci jedinou vidinou
Šedivou tmou..., vo svetlo veriaci myšlienkou nevinnou
Osudná hra..., na živých nemŕtvych, mŕtvych a neživých
Lomcujú mnou..., stratené spomienky, nikto ich neživí

Každý deň od rána do noci volaný
Ublíži, poníži a rozdá ti rany
Každý deň od rána do noci volaný
Znásilní odhodí a zatvorí brány
Už ťa má a už vie, že už si bezbranný
Už ťa má, jeho si, zúfalý poddaný
Dal si sa inému, čo zbiera druhých ja