Lyrics Druhy Kamarat - Prezident Lourajder

Nevie, je to zdanie, alebo je to vážne.
Je to zámer z hora, že sa cíti často na dne?
Má zvláštnu povesť, šíria o ňom zvesti.
V byte celé noci svieti, lebo celé noci nespí.
Susedov desí myslieť, čo tam môže robiť.
Celé noci počuť zvuky, majú čudný pocit.
Počuť buchot kostí, vraj ťahá zo skrýň.
Tie kostry, ktoré mu tam nechali oni.
Ledva odzdravia, keď schádza schody.
Len sledujú stopy, čo nechávajú jeho boty.
Zajebané od sadzí, blata a vody.
Šíri zápach muža, šíri zápach zloby.
Žmurkajúce oči cíti spoza kukátok dverí.
Keď kráča z domu a vonku sa brieždi.
Keď výjde na ulicu, chodník je lesklý.
Chodník sa škerí, on celé noci nespí.
Chodí mestom, cíti sa jak divadelný divák.
Ulice sa budia a vonku svitá.
Kráča pomaly a došľapuje potichu.
Kráča nikam, lebo tak to má vo zvyku.
Stále hádže perly prascom, po
Stene hrach, špáky do mlák, prázdne fľaše do skla.
Stále v kopách smetia nenachádza poklad.
Cítiť zvláštny opar, pach od ohňa.
Pach ohňa ho sprevádza, kamkoľvek kráča.
No a práve ho stretávam v bare.
Oči sa mu lesknú, oči sa mu mračia.
Pýtam sa, brácho, čo si dáme?
Čokoľvek, len nech je to dvojité.
Vraví a v ruke má dva pollitre.
Podávam mu deci rumu, za najnižšiu sumu.
A kým sa otočím, je dopité.
Z kabáta aj z úst mu idú plamene.
Chalan páchne ako lucifer, páchne pekelne.
Oči má kamenné, často sú zavreté.
Za lubom má určite niečo zvrátené.
Sedí nehybne a väčšinou mlčí.
Občas povie, že nemá čo povedať.
Keď sa v nesprávny moment obzriem.
Mizne zas kamsi do vetra, do mesta.
Stále hádže perly prascom, po
Stene hrach, špáky do mlák, prázdne fľaše do skla.
Stále v kopách smetia nenachádza poklad.
Cítiť zvláštny opar, pach od ohňa.
Vracia sa domov, schody berie po dvoch.
Po dvoch fľašiach vracal pred domom, mal by si dať pohov.
Nalievať sa radši vodou, ale to by trpel mozog potom.
Vraví po tichu a odomyká dvere bytu nožom.
Večne cítiť plyn v tomto vyjebanom dome.
Elektrina často skratuje, to není dobré.
Prach mi padá na dno skryne.
Vaňa večne špinavá jak svine, riad mi kto umyje?
Pod posteľou má fľaše, na posteli ďalšie.
Zaťahuje záves a zapína si gramce.
Prepája tie káble, stroje, bedne.
A potom robí beaty, čo jebú, že ťa jebne.
Áno, to sú tie zvuky, s nimi budí susedov.
Kníšu sa im lustre, lebo strašne šlape to.
Zjavuje sa omietkový démon, vždy keď spustí.
Susedia sa boja vždy keď jebe bubny.
Stále hádže perly prascom, po
Stene hrach, špáky do mlák, prázdne fľaše do skla.
Stále v kopách smetia nenachádza poklad.
Cítiť zvláštny opar, pach od ohňa.