Lyrics Pomýlení - Separ

Dvadsaťšesť rokov je to stále o tom istom,
Nedokážem byť ja vy, mám svoju loď jak Jameson,
Nebudem robiť to čo všetci, keď taký nie som,
Celý život za seba proti prúdu s jedným veslom.
Asi preto som sa nikdy nezúčastnil ničoho,
čo bolo proti mojej hlave, nečakám na nikoho,
Jak tupé piče na terasách nahodené pri stoloch,
čakajú pána čo ich zahojí kým neni neskoro.
Urobí preňho hocičo jak ideálna žena,
Za trochu luxusu, fena schopná chodiť po kolenách,
Držať piču jak pena, tak ťa vychovala mater,
Mala dojebaný život, ktorý dojebal tvoj foter.
Chce, aby si sa raz mala dobre, tak oceň,
Jej výchovu, dnes už neni hanba byť biela pečeň, poď sem,
Zobuď sa do života, urob niečo sama,
čávo čo má love ti ich nedá, nebuď prijbaná.

Na čo si nasilu popiči, z očí ti leze strach,
Skrat, dilino to si ty, pocity skrotili fakt,
že taký dobitý ako si ty, to nemôžeš dať,
Skončili, zlomili sny, topili, opustili trať.

Stratili reč, mlčali, iba tak ostali stáť,
Sami, a majú to, čo nikdy nechceli mať,
Tak majú tlak na gebulu, keď im uteká čas,
Radšej budem sám sebou, jak sa na niečo hrať.

Chlapci chcú mať meno, majú bojové plemeno – psa,
Zo dňa na deň chcú byť vagabundi už nesmejú sa,
Prosím ťa, choď sa obliecť do pyžama,
Predstavuj si ďalej pičoviny smiešne ako Futurama.
Nechápem načo chceš byť nasilu prísny,
Sedíš vo vlaku a zistíš, že ten vlak je príliš rýchly,
To bremeno je veľké, už to nevykrývaš, zmizli,
Predstavy čo boli príliš kreslené jak Disney.
Robiť na ulici biznis sa nedá, keď si na udici,
Na palici krv, kto si mu visí na hadici,
Načo sa motáš tam, kde ťa netreba,
Nejeb nos kam nemáš, pôjde to aj bez teba.
Si jak zaostalý bez názoru, nedokážeš inak,
Iba pomýlený človek, čo sa topí v pičovinách,
Si mimo, nehrá rolu, že si chýbal na hodinách,
Je smutné, že ťa v tvojom veku treba napomínať.

Na čo si nasilu popiči, z očí ti leze strach,
Skrat, dilino to si ty, pocity skrotili fakt,
že taký dobitý ako si ty, to nemôžeš dať,
Skončili, zlomili sny, topili, opustili trať.

Stratili reč, mlčali, iba tak ostali stáť,
Sami, a majú to, čo nikdy nechceli mať,
Tak majú tlak na gebulu, keď im uteká čas,
Radšej budem sám sebou, jak sa na niečo hrať.

Vidím na ľuďoch zmeny povahových črtov,
Byť umelý medzi umelými je životný vrchol,
Vidím jak sú zbytoční bez toho aby som sa kukol,
Falošné úsmevy sa vítajú osranou rukou.
Kokot spuchol, zdvihol tlak tam dole,
Kurvy sa tlačia samy na byť, keď je karol na stole,
Rozmaznaný syn, nikdy nespozná mozole,
Vyšlapaná cesta nemá jamy ani hrbole.
No bez rodičov zbytočný jak ateista v kostole,
Nemáš nič svoje, hráš formu, striedaš postoje,
Oceňuj ľudí, lebo nikdy nevieš kto to je,
Možno má skúsenosti, rozhľad jak staré sekvoje.

Na čo si nasilu popiči, z očí ti leze strach,
Skrat, dilino to si ty, pocity skrotili fakt,
že taký dobitý ako si ty, to nemôžeš dať,
Skončili, zlomili sny, topili, opustili trať.

Stratili reč, mlčali, iba tak ostali stáť,
Sami, a majú to, čo nikdy nechceli mať,
Tak majú tlak na gebulu, keď im uteká čas,
Radšej budem sám sebou, jak sa na niečo hrať.