Lyrics Janeviemuš - Strapo , Danosť
Smrdím
jak
pravda!
Jak
jedna
tona
holých
faktov,
čo
ťa
mláti
jak
tvoj
tatko,
keď
rozbiješ
urnu
s
babkou.
Smrad
jak
pravda!
Preto
ma
nikto
nezdraví
a
kto
ma
zdraví,
je
pravý,
zvyšní
sa
poschovávali.
Smrdím
jak
pravda!
Fejkoví
nemôžu
dýchať,
majú
opuchnuté
líca,
úprimný
neutopí
sa.
Smrad
jak
pravda!
Doslova
hustý
jak
olej,
pokiaľ
ho
ceníš,
tak
poď
sem,
ujebem
dekel
jak
Cobain.
Pachuť
jak
láska!
V
podstate
majú
ma
radi,
pokiaľ
nešetrím
slovami,
nedávam
nikomu
rady.
Chutím
jak
láska!
Tá
chuť
sa
ojebať
nedá,
majú
domotané
črevá
a
k
tomu
pokožka
bledá.
Pachuť
jak
láska!
Tí
ľudia
stratili
rozum,
aj
keď
len
hľadajú
konzum
a
chcú
ma
dojiť
jak
kozu.
Chutím
jak
láska!
A
preto
nechcú
ma
pustiť,
všetko
ma
nechajú
skúsiť,
lebo
nedávam
bullshit.
Vidím
jak
karma!
Vtedy
mám
oči
jak
Onyx,
kokotko
beží
jak
Sonic,
celé
to
vidím
jak
komix.
Oči
jak
karma!
Vidím
čo
ovláda
mestá,
jak
je
tá
spoločnosť
besná
a
všetci
chceli
by
žezlá.
Vidím
jak
karma!
Jak
všetci
kukajú
na
mňa,
chceli
by
rozhodnúť
za
mňa,
pritom
sa
sami
nesnažia.
Oči
jak
karma!
Vidím
čo
príde
keď
prídem,
že
cenia
celý
ten
príbeh,
lebo
nám
nejde
o
príjem!
Počujem
strach
ja!
Počujem
nechutný
šepot
a
v
diaľke
prepnutý
štekot,
pekne
vám
jebe
s
tým
trapom.
Zvuky
jak
strach
sa!
Dostali
medzi
tie
červy,
žerú
im
nervy
jak
termit
a
na
to
fúkajú
perník.
Počujem
strach
tam!
Kde
všetci
mali
byť
v
kľude,
kde
sľubovali,
že
bude,
ale
nedostatok
tu
je.
Zvuky
jak
strach
ma!
Naháňajú
jak
zviera,
na
miesta
kde
má
byť
viera,
no
ostala
po
nej
len
diera.
Ako
im
ukázať
cestu?
Ako
im
povedať
pravdu?
Ako
im
vysvetliť,
že
nemá
zmysel
čakať
na
spásu?
Ako
tú
slobodu
nájdu?
Ako
tú
chorobu
zvládnu?
Ja
nevládzem,
ja
nemôžem,
ja
nechápem,
ja
neviem
už!
Ako
im
ukázať
cestu?
Ako
im
povedať
pravdu?
Ako
im
vysvetliť,
že
nemá
zmysel
čakať
na
spásu?
Ako
tú
slobodu
nájdu?
Ako
tú
chorobu
zvládnu?
Ja
nevládzem,
ja
nemôžem,
ja
nechápem,
ja
neviem
uš!
(Ja
neviem
uš).
Divné
vzory,
ideály,
z
ktorých
som
chorý,
Mnohým
nebude
sa
páčiť,
čo
dám
do
tejto
slohy,
Mojím
cieľom
ale
neni
len
sa
zapáčiť,
sorry,
Rád
by
som
vypáčil
z
vás,
prečo
ste
tak
povrchné
tvory.
Prečo
sám
sa
mám
hanbiť
za
nosenie
pokory,
A
vklude
sledovať
na
nete
žabo-myšie
spory,
Vaša
pridrbanosť
zavre
normálnosť
do
nory,
Z
komory
pustíte
mory
a
všetko
nadobro
zhorí.
A
je
vám
jedno,
čím
budú
kŕmiť
naše
deti,
Narastá
počet
obetí,
neviem
už,
či
nejebe
ti,
Mávam
pocit,
že
nedovidia
za
kraj
nosa,
Ani
nad
seba,
tak
uniká
im,
jak
sa
dvíha
kosa.
Počkať!
Už
ďalej
nevidím
zmysel,
Poučovať
nepoučiteľných
ničí
mi
myseľ,
Zabudnite,
že
budem
tým,
čo
za
vás
visel,
Už
len
oko
si
vyser,
prosím
ťa,
čo
si
si
myslel?
Preto
dištancujem
sa,
odo
mňa
jasná
správa,
Nezdolá
ma
svetská
sláva,
poľná
tráva,
Nemusíte
chápať,
čo
je
moja
dráha,
No
mám
právo
voľby
a
chopiť
sa
ho
nezdráham.
Už
prestávam
veriť,
že
dostanú
rozum,
Kým
konzum
bude
živiť
ich
pomýlené
fórum,
Dovtedy
mi
daj
pokoj,
nečum
na
mňa,
kuš,
Nevládzem,
ja
nemôžem,
ja
nechápem,
ja
neviem
už!
Ako
im
ukázať
cestu?
Ako
im
povedať
pravdu?
Ako
im
vysvetliť,
že
nemá
zmysel
čakať
na
spásu?
Ako
tú
slobodu
nájdu?
Ako
tú
chorobu
zvládnu?
Ja
nevládzem,
ja
nemôžem,
ja
nechápem,
ja
neviem
už!
Ako
im
ukázať
cestu?
Ako
im
povedať
pravdu?
Ako
im
vysvetliť,
že
nemá
zmysel
čakať
na
spásu?
Ako
tú
slobodu
nájdu?
Ako
tú
chorobu
zvládnu?
Ja
nevládzem,
ja
nemôžem,
ja
nechápem,
ja
neviem
uš!
(Ja
neviem
uš).
Attention! Feel free to leave feedback.