Текст песни Pomatená - Marika Gombitova

V plesových šatách bielych
A s tvárou ako stena,
Každý deň v kine sedí pomätená.
Na plátno ticho hľadí
A vníma ako nemá
Nudný dej nudných filmov,
Pomätená.

Z kabelky vyťahuje oriešky s čokoládou,
Bábiku položí si na kolená.
Potom jej niečo šepká,
Potom jej niečo šepká
A nežne pohladí ju,
Pomätená.

V plesových šatách bielych
A s tvárou ako stena,
Každý deň v kine sedí pomätená...
Na plátno ticho hľadí
A vníma ako nemá
Nudný dej nudných filmov,
Pomätená.

Za chrbtom smejú sa jej,
ťahajú ju za vrkoče.
Vedia, že vlastne ani seba nemá.

Na kabát maľujú jej,
Bavia sa z cudzej kože.
Na čelách ukazujú,
Pomätená.

Z kabelky vyťahuje oriešky s čokoládou,
Bábiku položí si na kolená.
Potom jej niečo šepká,
Potom jej niečo šepká
A nežne pohladí ju,
Pomätená.

Nevie sa ničím brániť,
Nechápe, čo je v ľuďoch.
Nejasne ich zlo tuší
Pomätená.

Nikto ju nejde chrániť,
Nechápe ten jej smútok.
Nik nevie, čo má v duši,
Pomätená...

Pomätená... pomätená...
Pomätená... pomätená...
Pomätená...