Текст песни Popoludnie s Picassom - Richard Müller

Chlapče skoro som na zemi prestal stát
Keď si náhle prišiel skladať reparát
Pod nech ti pozriem do očí
Či sa v tebe nejak zúročím
Nečaká ta žiaden veľký postih
Zbav sa konečne tých škrupúľsprostých
Tu som ešte mladší od teba skromne stál
Dávno predtým ako svet ma sotil na piedestál
Mal som len štetec čo mi pľzol
Keď som sa prvý raz riadne skľzol
Nečaká ta žiaden veľký postih
Zbav sa konečne tých škrupúľ sprostých
Dotkol som sa prstom tvojich rytín
Bol som z toho absolútne spitý
Rázny sykot badygárda iba mna týka sa
Jasné pane ruky preč od Picassa
Badygárdi nestrážili živé telá
Iba skromné tahy štetcom jedného spasitela
Nečaká ta žiaden veľký postih
Zbav sa konečne tých škrupúľ sprostých
Popoludnie s Picassom zas pošepkalo aký som
Ešte myslím Teda som Cogito ergo Sám
S Picassom aj bez Picassa!