Lyrics Čierna Diera - Plexo

Všetko je zlé, odvšadiaľ počuješ len: zaplať toto,
Urob a nevyprávaj, jak keby si zaspal s dobou.
Drž sa trendu, kráčaj rovnou cestou asfaltovou.
Zrazu spadneš a máš pocit, že ťa naschvál kopol
A kope stále, keď si na nervy a v riedkom bahne.
Preto sa vraví, na posratého aj záchod spadne.
Prestali si veriť ľudia, každý sa chce nabaliť
A Amor kdesi so Šťastenou ožrali sa, zaspali.
Kŕmim sa tou ľútosťou, veď viem, že k*rva nie som priemer, ale vzorec ku šťastiu sa asi nikdy nedozvieme.
Nahnevaný na svet, že ma nechal v tejto čiernej diere, spriadam temné myšlienky a púšťam ich jak netopiere. Presviedčam sám seba, že som zbytočný a desí ma,
že keby som dnes zmizol, nikomu z vás by som nechýbal.
Tá prázdna strecha fúka vietor, nenávidím toto mesto.
Urobím krok do prázdna a ukončím to, zastav, Plexo.

Hneváme sa na svet, hneváme sa na seba.
Chceme lásku, šťastie, sú efektom placeba.
Už nemienim byť negatívny, dávam zbohom kotve.
Ako môžeme žiť vo svetle, keď hovoríme o tme,

Zobudím sa na streche a na oblohe ani mrak,
Jak keby bol iný deň a sústredím sa na výhľad.
Dole vidím čakať zopár štekajúcich hladných psov
A v hlave bolesť, akoby som dostal facku panvicou.
Čakajú a čakajú, kým skočím dole, nech sa hýbem,
Alebo nech aspoň poviem niečo strašne negatívne.
Hľadám dáku kosť, čo by som im hodil, ale žiadnu nemám. Vonku svieti slnko, vietor utíchol, pekná zmena.
Je to iba príbeh, ale hľadaj to, čo skrýva dnu.
Skutočné zlo žije v hlave, musíš z neho vypadnúť
A vykašľať sa na to, že sa nedarí a neveria ti.
Treba si ísť za svojím a makať a to bez debaty.
Uvedomíš si, že tvoje šťastie je jak skladačka.
Zobudí ťa z temnoty jak boxerova pravačka,
Veď koľko ľudí kuká správy, trištvrtina je o zle,
Ja vyhnal som ho z hlavy a už ho ďalej nepozvem.

Hneváme sa na svet, hneváme sa na seba.
Chceme lásku, šťastie, sú efektom placeba.
Už nemienim byť negatívny, dávam zbohom kotve.
Ako môžeme žiť vo svetle, keď hovoríme o tme,

Jeden večer vzal starý indián svojho vnuka a rozprával mu o bitke, ktorá prebiehala vo vnútri každého človeka. Povedal mu: Chlapče, tá bitka v každom z nás je medzi dvomi vlkmi. Jeden je zlý, je to zlosť, závisť, žiarlivosť, ego, nenávisť, sebaľútosť, falošnosť a smútok. Ten druhý je dobrý, je to radosť, skromnosť, pokoj, láska, vernosť, nádej, dôvera, štedrosť a súcit. Vnuk o tom všetkom premýšľal a po minúte sa opýtal: A ktorý vlk zvíťazí? Starý indián odpovedal: Ten, ktorého kŕmiš.

Hneváme sa na svet, hneváme sa na seba.
Chceme lásku, šťastie, sú efektom placeba.
Už nemienim byť negatívny, dávam zbohom kotve.
Ako môžeme žiť vo svetle, keď hovoríme o tme,